utorok 25. septembra 2012

Ahojte :)

Minulý víkend som absolvoval konferenciu v Accre - 50.výročie založenia GILLBT-u (Ghanian Institute of Linguistics, Literacy and Bible Translation). Bola to veľmi zaujímavá a v mnohom poučná konferencia.

Začalo to vo štvrtok registráciou a bohatým programom. Zišli sa tu ľudia z mnohých projektov v Ghane, boli tu taktiež medzinárodní predstavitelia Wycliffu či SIL, z rôznych oblastí sveta. Mohli sme si vypočuť speakerov z Afriky aj z ostatných častí sveta.

Bolo ťažké sa sústrediť väčšinu času, obzvlášť ak to bolo v angličtine, ktorá stále nepatrí medzi moje silné stránky :D. Ale prešli sme v podstate celou históriou GILLBT-u, spolupráce s SIL a Wycliffe, aký je význam a dôležitosť prekladu biblie do jazykov jednotlivých kmeňov, aký má významný vplyv vyučovanie čítania a písania pre tieto kmene. Celá spoločnosť tak môže napredovať a vyvíjať sa, posúvať ďalej. GILLBT má za sebou naozaj obrovské kusisko práce a som rád, že som mohol vidieť a počuť o týchto veciach hovoriť kompetentných.

Na druhej strane som si uvedomil, koľko práce ešte je pred touto inštitúciou a že stoja takisto pred výzvou, aby aj oni začali vysielať do sveta misionárov, pretože s takými bohatými skúsenosťami, znalosťami a poznatkami, majú čo ponúknuť a môžu byť veľmi nápomocní prí šírení evanjelia.
Aj keď je pravda, že som sa tu cítil nepatrný, nepodstatný človiečik v porovnaní s tými, ktorých si Boh použil pre konanie svojho diela.

Posielam vám zopár fotiek, aby ste mali približnú predstavu ako to vyzeralo a prebiehalo :)











Táto pani napravo sa podiaľala pri preložení celej biblie do dvoch ghanských jazykov, obdivuhodné. A ešte stále pomáha pri rôznych konzultáciách






O tom, že to bolo niekedy naozaj náročné svedčí aj táto fotka :)










Bohoslužby v Accre mi zatiaľ najviac pripomínali naše klasické Bohoslužby (až na 3 hodinové trvanie :) ), čo sa mi, ale páči je to, že po piesňach a modlitbách je čas na biblickú hodinu, kedy sa všetci porozdeľujú do skupiniek a rozoberajú text, diskutujú o ňom, a pracujú s biblickým textom.






Je obdivuhodné a veľmi povzbudzujúce ako Boh mení životy a srdcia ľudí.skrze Slovo.

Toť vsjo :)

Rasťo

streda 12. septembra 2012

Ahojte.

Takže po tom ako bol minulý týždeň taký trochu bujarejší :D veľa aktivít, sme sa vybrali cez víkend s chalanmi na výlet do národneho parku Mole. Pôvodný plán v piatok nám nevyšiel, keďže na dvakrát sa nám nepodarilo zohnať lístky na autobus :D

Takže sme sa rozhodli ísť v sobotu poobede. Motel v národnom parku sme si prerezervovali na sobotu večer. Okolo 12:30 sme vyrazili z guest house a ďalšie dobrodružstvo mohlo začať :D (Tomáš by o tom vedel rozprávať). Najprv sme čakali pred autobusom, ktorý mal odísť o 13:30 (samozrejme, že tam aj stál), ale prakticky sme vyrazili až niečo pred 15 hod :D. Čudovali by ste sa čo všetko ľudia dokážu prevážať v autobuse... napr. takúto chladničku :)



Tak toto je niečo ako klíma :D, pre predstavu :)

Na sedačkách igelitové povleky ako keby bol ten autobus nový, ale... nebol :D, takže už od prachu a ktovie čoho všetkého ešte. Autobus sa pomaly plnil aj keď už miesta na sedenie boli obsadené. Vyrážame :) cestou máme niekoľko "nákupných" zastávok, v buse sa zoznamujeme s mexičankou a nemkou (ktorá mala akcent akoby bola američanka). Podľa niekoľkých informácií mala cesta trvať niečo okolo 3 hodín, no nestalo sa tak :D. Aj s meškaním sme cestovali 6 hodín, čo večer keď je tma nielen vonku ale aj v buse, nie je veľmi príjemný pocit :D. Ale upokojújuce bolo, že bielych bolo v autobuse celkom dosť :) takže sme vedeli, že ideme asi dobre :D

Príchod cca 19:30 najprv pred brány parku, kde sme si zaplatili vstupné a potom konečne vysnívaný motel :) zložili sme sa, dali si večeru za 13 cedis / osobu (v prepočte cca 130 kč alebo 5 eury :) ), dali si Maltu :D (pre tých ktorý ho nepoznajú je to niečo ako naša kofola) a potom sa pekne odobrali na izbu a šup do postele :) ráno o 7 nás totižto čakal odchod na túru po parku.

Po budíčku sme si dali zraz, vymeneli našu obuv za gumáky :D vtipné, ale v konečnom dôsledku sme to celkom ocenili :), keďže blata bolo celkom dosť. Cca 3-hodinová prechádzka po parku so sprievodcom bola taká relaxačná, oddychová. Mali sme možnosť vidieť paviány, divoké prasce, rôzne druhy antilop a dokonca aj trojicu slonov. Pripadal som si ako taký echt turista z Európy :). Mnoho zvierat sme nevideli, pretože vraj sú kvôli obdobiu dažďov poskrývané a ešte k tomu park má rozlohu cca 4500 km štvorcových, čo sa asi veľmi nedá prejsť za 3 hodiny :D.

Po návrate sme mali raňajky a počas nich sme mali možnosť ešte vidieť spomínané slony, keďže počas prechádzky sme žiadnych nevideli. Za to že nás k nim sprievodca zaviedol, si samozrejme doúčtoval ďalšie 2 cedis na osobu :D, darmo učia od západu veľa :D, ale musím povedať, že to stálo za to :)

Po tejto prehliadke sme sa vybrali do blízkeho mestečka, aby sme odtiaľ chytili autobus do Tamale. Pôvodne mal vyrážať o 12, prišli sme 10 min po 12, keďže náš odvoz meškal a šofér tak spokojne konštatoval, už tu nie je, odišiel :D, veľmi nás tým potešil. Ale keď sme dorazili na "stanicu" tak sme tam stretli ďalšiu skupinu s ktorou sme mali cestovať do Tamale, takže sme aspoň zistili, že ešte neodišiel :) tak sme čakali, čakali... nevedeli dokedy budeme čakať :D ale aspoň sme sa rozprávali v našej "europko-mexickej" groupe :). Bus prišiel niekedy pred 14 hodinou a opäť po nastúpení sme čakali kedy sa naplní, aby sme mohli vyraziť :D Cesta späť ale bola rýchlejšia a pohodlnejšia, aj keď to v jeden moment vyzeralo, že sa nám pokazil motor :D chvála Bohu to bolo iba planý poplach :)

Takže výlet bol super, pridávam Vám tu nejaké fotky, kto by chcel vidieť viac fotiek nech mi napíše a ja mu pošlem odkaz na album ;)


































Ďakujem za pozornosť, ostávajte s Pánom ;)

Rasťo