Witchcraft Workshop - TUNA

Ahojte :)

Opäť sa hlásim s novým príspevkom, ale nebojte sa dnes to bude podstatne kratšie ;)

Ďalší do zoznamu skúseností a absolvovaných workshopov. Dlho očakávaný workshop sa teda uskutočnil v piatok 22.3.2013. Cestovali sme 6 hodín vo štvrtok. Ku podivu sme odchádzali už naozaj dosť skoro ráno. V stredu mi Bernard, šéf SIU zahlásil ráno, že odchádzame o 5 hodine ráno... som si povedal, OK, začína to byť zaujímavé a to ešte ani necestujeme :D. Povedal mi, že si potrebujem vybaviť nejaký taxík cez manažéra Guest House alebo na ich recepcii. Tak som sa odhodlaný sa šiel opýtať, že potrebujem pomôcť s taxíkom na 4 hodinu rannú. Asi 10 min sa pani hrala s mobilom, aby mi nakoniec dala číslo na ktoré si mám zavolať. A keďže volanie s Ghančanmi nepatrí medzi moju obľubu, keďže si stále vzájomne cez telefón veľmi nerozumieme :D, rozhodol som sa ísť na stanicu kde predávajú plyn. Keďže všetky taxíky tu chodia na plyn, tak som správne predpokladal, že ich tam bude celkom dosť. Tak aj bolo. Vybral som si prvý taxík, prišiel k mladému chalanovi, že potrebujem taxík zajtra. A samozrejme som zdôraznil... ALE ráno o 4. Mladík nadšený, že môže zarobiť prachy od belocha tak povedal: "No problem". Že stačí, aby som mu zavolal 10 min pred tým ako budem pripravený na odchod a on príde. Pri otázke: "Koľko za to" mi povedal: "Koľko mu dám" :D tak sme podiskutovali, pošpekulovali, dohodli sa na 11 GCD (asi 4 €). Dal mi číslo, prezvonil som mu, dohodnuté.

Ale, aby to nebolo také jednoduché tak keď som sa vrátil na svoju izbu, tak mi volal Bernard, že odchádzame o 4, takže potrebujem byť o 3:30 na stanici. No... OK, uvidíme čo to spraví. A tak som sa pripravil ľahol si spať o 22 hod, s tým, že 2:40 mi zazvoní budík... horko ťažko som sa vytrepal z postele, dobalil, poumýval a volám No problem taxikára, ktorý mi samozrejme nedvíhal :D ... skúšal som sa mu dovolať 30x, čiže polhodinu som mu intenzívne vyzváňal... nič... 3:45 mi volal Bernard, či už som na ceste, tak mu vravím... Nie, taxikár neprišiel... Tak som si povedal, idem skúsiť či nejaký taxík nepôjde okolo pred 4 :D čakal som asi 10 min a potom zrazu... taxík :), vzal ma, síce ma neodviezol priamo na tú stanici kde som potreboval, ale bolo to blízko a jeden chalan šiel tiež na tú stanicu, vedel kam treba ísť tak som sa pripojil. A mimochodom som platil 0,80 GCD, čiže oproti pôvodnému plánu som celkom ušetril :)

Prišiel som na stanicu o 4:12, bus stále tam aj Bernard, takže OK. No a samozrejme sme stanicu opustili až pred 6 hodinou :D, takže skoro 2-hodinové meškanie.... prečo nie :)

Tak toľko trochu stresov hneď zrána :D, ale potom dlhá 6 hodinová cesta, kde som sa snažil dohnať svoj spánkový deficit. Príchod okolo obeda, dali sme si fufu s polievkou a zvieraťom, ktoré volajú Grass Cutter. Keď som sa Bernarda opýtal čo to je, či je to vták, alebo čo.. tak mi povedal... It is an animal :D, tak som si povedal, reku dobre no :D

Bývanie bolo veľmi podobné tomu v Yipkabongo, akurát, že teraz sme mali elektrinu, alebo bez akéhokoľvek ventilátora, čiže skoro ako keby bez :D. Ale bolo to opäť príjemné a ja som si to užil :).

No a teraz už teda konečne k veci :D - Witchraft Workshop. Bolo to iba jeden deň prišli lídri a pastori z niekoľkých miestnych cirkví, ale na škodu veci bolo, že neboli o tom oboznámené všetky zbory, a mnohí boli prekvapení, keď sa už priamo v Tune od Bernarda dozvedeli, že bude nejaký workshop.

O čom to bolo? Bolo to hlavne o rozoberaní Biblických textov, ktoré sa týkajú problematiky čarodejníctva, obetovania a pod vecí... Pre nás je to síce tak trochu neznáma, ale v africkej kultúre je to o čom sa hovorí v Starom Zákone o obetovaniach modlám a bôžikom stále aktuálna a praktizovaná téma. Hlavne sa teda pojednávalo a rozprávalo o tom, že žiaľ aj v kresťanstve sa tu v Afrike často praktizuje čarodejníctvo, a že niektorí dokonca využívajú Božie dary za týmto účelom. Takže sa diskutovalo, čo na to hovorí Božie Slovo a ako pomocou neho argumentovať a vedieť sa zachovať. Takisto bolo zaujímavé sa zamyslieť, že je dôležité pozerať sa čo je za tým čarodejníctvom a nie iba na samotné čarodejníctvo (za tým myslím, démonské sily a ich pôsobenie).

Takže workshop bol určite zaujímavý a účastníci si ho opäť pochvaľovali. Večer nás ešte čakala návšteva misionárskeho páru, ktorý je v Ghane už 40 rokov (tomu sa hovorí už výkon... :) ). Pre mňa osobne to bola veľmi zaujímavá skúsenosť, pretože už dávno som sa toľko nenaučil z 2 hodinového počúvania u niekoho na návšteve, kde som dohromady povedal 3 vety :D, ale bolo to veľmi zaujímavé, hlavne som sa mohol dozvedieť o ďalších prekladateľských projektoch, a tiež o histórii Ghany, ako museli chodiť nakupovať jedlo do vedľajších krajín, pretože nemali absolútne nič, kvôli vnútorných vojnám medzi jednotlivými kmeňmi, úroda bola vypaľovaná... a nič sa nedovážalo... a že teraz je to neporovnateľne lepšie ako za tých čias...

Bol to taký naozaj dobrý deň, a keďže sme ráno opäť vstávali skoro... našťastie nie na 4 :)... tak sme zaľahli pred 22 a do Tamale dorazili okolo obeda opäť :).

Takže natoľko na dnes :), na rad prichádzajú fotečky ;)

Moja izba

Sprcha ;)

Takto to vyzeralo na našom "dvore"

Budova evanjelikálneho zboru, kde sme mali workshop

Tento pán je pastorom na dôchodku, ktorý je dosť rešpektovaným pastorom, bol pri budovaní budovy zboru v roku 1967, žiaľ už je teraz nevidiaci. Píše za to, ale dokonca biografiu.

Toto je prosím pekne "reproduktor" v evanjelikálnom zbore :D

Brailov písací stroj, ktorý používal pastor na písanie si poznámok na workshope

Bernard vyučuje vo veľkom :)

Tu sú všetci účastníci

... a ako to na workshopoch býva, práca s textom v skupinách :)

Bernard so svojím interpretom (prekladalo sa do jazyka Vagla)

No... aj také sa tu nájde :

Spoločná fotografia účastníkov a učiteľa :)

Vidiecka skúsenosť v New Longoro

Ahojte.

V stredu som sa vrátil z menšieho 5 dňového pobytu v obci s názvom New Longoro.

Takže zopár nových info pre vás :)

Vyrazili sme v piatok ráno. S Rachel sme sa stretli na hlavnej stanici STC, kde stoja autobusy, mikro busy (ktoré tu volajú tro-tro) a samozrejme taxíky.

Jeden náš kolega z officu, u ktorého rodinnom dome býva Rachel, nám vybavil jeden z tých lepších tro-tro, dokonca s klimatizáciou. Momentálne uprostred obdobia sucha to bolo veľmi príjemné prekvapenie :) a pritom sme ani nedoplácali veľa. Ráno o 8 sme teda vyrazili z Tamale, čo je na miestne čakacie pomery úžasný úspech. Na prvej križovatke ale vodič zle odbočil a jedna z cestujúcich ho musela upozorniť. Síce sme sa s Rachel na tom zasmiali, ale potom sme si povedali, snáď vie kam má ísť :D.

Pri našej prvej dlhšej zastávke tesne pred našou prvou cieľovou stanicou Kintampo, Rachel navrhla, aby sme si šli pozrieť vodopády ktoré boli 500 m od miesta kde sme mali pauzu. Vzali sme si teda taxík, ktorý nás vzal k vodopádom a potom priamo do našej cieľovej stanice - New Longoro.

Vodopády sme zbúchli síce len za 20 min, ale boli naozaj veľmi pekné, hlavne ten tretí najväčší. Cena pre nás ako cudzincov bola samozrejme vyššia a to 5 GCDs (cca 2 €, pre domácich je cena niečo cez 1 €).

Zopár fotiek na ukážku :) :

Najväčší z trojice vodopádov

New Longoro. Dorazili sme zopár minút po 13 hod, do mne už známeho miesta keďže som tu bol už v novembri minulého roka. Pre mňa príjemným prekvapením bolo, že si ma niektorí ľudia pamätali z novembra :). Prišli sme to miestneho GILLBT officu. Privítala nás manželka Koordinátora Literacy For Life, usadila no a ... čakali sme, kým niekto príde. A prišiel. Jeden z pracovníkov Nsiah nás prišiel privítať a potom zavolal kompetentných, aby sme sa mohli ísť ubytovať. Keďže sme pôvodne mali ísť na týždeň a prísť až v sobotu, trochu im to narobilo neplechu v organizácii, aj keď o tom vedeli týždeň dopredu. Takže nás vzali na jednu noc do vedľajšej dediny Bamboi, kde som bol aj predtým a skoro som bol aj v tej istej izbe. Aká nostalgia... Zložili sme si veci a šli si kúpiť nejakú vodu a nejaký miestny chlieb. Potom sme sa vybrali k rieke (Black Volta) kde mali nejakú oslavu, takže tancovali, kúpali sa, umývali, niektorí prali. Po chvíľke pozorovania sa okolo nás zhromaždilo zopár detí, keďže bielych ľudí tam nemajú až tak často. Najlepší moment bol keď si nás jeden chalan fotil na mobil :D, to fakt nemalo chybu. S Rachel sme sa na tom celkom zasmiali. Potom sme sa pobrali pomaly do Guest House, kde nás prišli pozdraviť Wilfred a Chacy a oznámili nás program na sobotu.

Týmto dopravným prostriedkom sme sa pohybovali po okolí

Naša večera

Bamboi - moja izba, fotka č.1

Bamboi - moja izba, fotka č.2

Na tomto mieste prebiehala oslava, kúpanie a tanec, ale žiaľ nemal som vtedy sebou foták, takže fotky sú až z ďalšieho dňa kedy sa tu už nič nedialo

Ale aspoň môžete vidieť pranie v rieke ;)

Tak sobotný program bol taký skromnejší :D. Ráno sme sa vybrali do zboru Adventistov siedmeho dňa, kde sme absolvovali Služby Božie v jazyku DEG (vyše 3 hod. bez prekladu, akurát Chacy nám robil priebežného tlmočníka), kázeň trvala 5 min, z toho starší čo kázal asi 3x spomenul, že mu odišiel hlas a preto nebude veľa kázať, pričom nám prišlo, že hlas mal v pohode, možno sa len nestihol pripraviť :D. Mali veľmi pekný spevácky zbor, pekné piesne, aj keď na to čo som videl v iných zboroch tu v Ghane to bolo prílíš európske. Takisto mali deti vonku svoju besiedku, čo mi pripomenulo naše zbory. Po Službách sme mali obed u Chacyho, kde pre nás navarila jeho žena varený yam a k tomu nejakú omáčku s rybou. Bolo to veľmi dobré. Po obede sme sa presťahovali z vedľajšej dediny Bamboi do Guest House v New Longoro. Na programe bolo aj pozdravenie chiefa miestnej komunity okolo 16 - 16:30, Chacy nám povedal, že pre nás príde. Čakali sme a čakali, a keďže nikto nechodil tak sme skočili do miestnej reštiky na Alvaro (čo je nápoj veľmi podobný našej Vinei). Ani po návrate žiadne stopy po niekom :D, takže sme si teda urobili vlastný program. Veľmi príjemným prekvapením bola prehánka s bleskami a neskôr aj trochu silnejší dážď. Čo sme uprostred obdobia sucha privítali naozaj s radosťou.

Besiedka pre deti

Nedeľné zhromaždenie

Terasa v Guest House v New Longoro

Jedna z budov Guest House

Náš jedálenský stôl

Majster šéfkuchár :D

Toto mi vyliezlo prvé ráno z izby.... nebolo mi všetko jedno :D (pre zvedavcov čo to bol za tvor, tak myslím , že  mnohonožka) a pre istotu... nie to nie je moja noha :D

New Longoro - Moja izba fotka č.1

Kúpeľňa, inak toto bol zatiaľ najluxusnejší guest house z mojich výjazdov.

Moja izba fotka č.2

Ďalšia z ubytovní v komplexe Guest House

Nedeľa a návšteva zboru apoštolskej cirkvi s Petrom koordinátorom Literacy for Life. Bolo to podstatne kratšie (iba dve hodinky) a živšie, také africkejšie. Ľudia tancovali spievali. Náš tlmočník ma potom dostal keď sa ma opýtal, prečo som netancoval :D.

Na nedeľu pre nás Chacy pripravil program a to, že po kostole pôjdeme na pohreb, ktorý sa konal vo vedľajšej dedine (Bamboi, kde sme spali prvú noc). Tu sme tiež čakali dlhšie samozrejme. Kedže nám povedal ešte ráno o 7, že po kostole pôjdeme. Ten skončil o 11 a Chacy prišiel až o 16 :D (a mimochodom nám tiež povedal, že v sobotu nemohol prísť pretože chief prišiel až o 8 večer, takže sme ho už nemohli ísť pozdraviť. No pre niekoho pojem čas asi znamená niečo iné trochu ako pre nás :D. Tak sme sa opäť nejako zabavili, hrali sme karty, takže ja som učil Rachel niečo a ona mňa. Aspoň sa nám rozšírili znalosti kartových hier. Potom sme sa teda vybrali na pohreb. To bola tiež pekná skúsenosť. Pretože tu prebieho pohreb niekoľko dní. Po pochovaní sa potom stretáva široká rodina (niekedy to sú aj stovky ľudí), tancuje sa, hrá sa na bubny a spieva (to je klasický tradičný africky pohreb). Prišli sme a boli sme celkom prekvapení, keď sme videli možno aj 200 ľudí naokolo :D. Pobudli sme asi hodinu a videli zopár tradičných tancov, a veľmi pekné oblečenie trúchliacej rodiny. Takže to bola naša nedeľa.

Pohreb v Bamboi

Toto boli šaty trúchliacej rodiny

 

Túto pani stálo za to odfotiť, dieťa na chrbte, natáčky na hlave a ešte k tomu aj tancovala

V pondelok o 8 sme sa stretávali v miestnom office, aby sme prediskutovali náš program. Keďže sme to mali skrátené, museli sme postíhať čo najviac vecí v priebehu pondelka a utorka. V pondelok pre nás pripravili návštevu škôl, čo zabralo v podstate celé doobedie. Potom o 16 sme šli do officu, odtiaľ sa vydali pozdraviť starších komunity a pastorov zo zborov (majú 7 rôznych denominácii, ešte šťaštie, že sme navštivili iba 2 :D). Návšteva škôl bola veľmi zaujímavá. Najprv to bola v podstate základná škola, kde sme videli žiakov ako píšu testy, učia sa vonku pod veľkým mangovníkom. Tety, ktoré pre nich varili vonku obed. Prehodili sme aj zopár viet s riaditeľom školy, ako to vyzerá s miestnym jazykom na školách a pod. Potom sme šli na strednú školu (junior high school, čiže niečo ako nižší stupeň strednej školy). Tu sme sa zhovárali zo zopár učiteľmi, ktorí prišli ako na prax z univerzít. Kabinet pod mangovníkom, 4 triedy študentov vo fialových róbach. Mali sme možnosť si posedieť na jednej hodine angličtiny ako to vyzerá. Návrat do lavice po niekoľkých rokoch... zvláštny pocit :D. Potom riaditeľ tejto školy nás predstavil v každej triede, pričom zopár viet sme povedali aj my. Chalan v jednej triede ma prekvapil, že vedel o Slovensku, len už nepovedal čo :D. Keďže Rachel je z Kanady, tak o Kanade väčšina študentov vedela. Predsa len... .trochu väčšia krajina ;).
S riaditeľom sme potom mali veľmi dobrý rozhovor, prediskutovali sme aj rozdiely medzi západom a Afrikou, ako my vidíme Afriku a pod.... Nastal čas obeda a potom po sieste sme sa vybrali do officu kde si nás vzal na starosť Nsiah a šli sme na obchôdzku dedinou. Pozdravili sme starších (hlavných poradcov náčelníka, keďže on tam nebol), potom zopár pastorov a ďalších významnejších ľudí v dedine. Všetci nás prijímali s radosťou, a veľmi sa tešili z toho ak sme sa snažili zdraviť ich v ich rodnom jazyku (o to väčšiu srandu mali keď nám to nešlo, hlavne mne :D). Nsiah nás tiež  vzal k novej budove junior high school, ktorú sme navštívili pred obedom. Krásna nová budova, na ktorej sa ešte stále pracuje, dobre vypracovaný projekt s pozemkom pre školu, aby študenti mali dobré podmienky aj na rekreáciu, nielen na učenie. Po tejto krátkej zastávke a pozdravení metodistického pastora nás Nsiah vzal k svojim včelím boxom. Je to jeden zo spôsobom ako si tunajší ľudia privyrábajú. Po celkom bohatom dni sme chceli navštíviť aj mešitu, aby sme videli ako to prebieha počas ich modlitieb (majú jednu mešitu v celej dedine), ale keďže sme prišli neskoro tak sa to nepodarilo.
Na naše prekvapenie pre nás pripravili aj ukážku Literacy Class, čiže vyučovanie jazyka Deg (čo je miestny jazyk) pre deti. Asi desať detí prišlo iba kvôli nám keďže bežne mávajú hodiny v iné dni.
Takže naozaj bohatý deň na zážitky, pred nami teda zostal posledný deň...

Deti zo základnej školy boli veľmi nadšené z našej prítomnosti, hlavne z môjho fotáku :D

Vyučovanie pod mangovníkom

Tabuľa pred GILLBT-officom

Junior High School a Rachel hovorí svoj predstavovací prejav

Hodiny angličtiny na Junior High School

Takto varili ženy pre deti v základnej škole

Kabinet pre učiteľov Junior High School

 

Naše stretnutie s riaditeľom Junior High School, ktorá mimochodom funguje ešte len 1,5 roka

Pohľad do dediny

Metodistický pastor a jeho rodina

  

Včelí úľ

Jediná mešita v celej komunite

Žiaci z večernej hodiny

Rachel chcela komickú fotku :D

  

 Tak a máme tu náš posledný deň v New Longoro. Ráno nás Chacy vzal na farmu, aby sme mohli vidieť ako vyzerá miestna farma. Šli sme ráno pred 7, kedy ešte nebolo tak horúco. Sú to naozaj veľké pláne, ktoré majú naokolo vybudovanú kanalizáciu na zavlažovanie. Zhodou okolnosti šiel na svoju farmu aj jeden z pastorov, tak nám ukázal ako sa sadí yam, ďalej sme videli polia na papriku, kasawu, vodný melón, mangové sady a mnoho ďalšieho. A tiež rybníky, ktoré tu umelo vytvorili práve vďaka zavlažovacej kanalizácii. Po návrate z farmy, sme sa vybrali opäť do školy. Keďže tu mali stretnutie s riaditeľom, ktorý by im mal pomôcť s financiami od vlády pre školu. Išlo o školu Junior High School, ktorú sme mali možnosť navštíviť deň predtým. Tento celý ceremoniál trval možno 2 hodiny. Rôzne príhovory a prejavy a pod. Čo bolo pre mňa veľmi zaujímavé, že členovia komunity ako zvyk priniesli pre tohto riaditeľa asi 15 - 20 yamov, antilopu a rybu (to môžete vidieť na fotke nižšie). Potom sa šli pozrieť na novorozostavanú budovu školy. Po obede a krátkom oddychu sme sa presunuli opäť do officu, kde nám koordinátor Literacy for Life porozprával viac o tom ako sa k tejto práci dostal, ako to vyzerá a čo prinieslo kresťanstvo do miestnej komunity. Bol to takisto veľmi dobrý rozhovor a odniesli sme si z neho veľa.
Na večeru nás tentokrát opäť pozval Chacy. A kým jeho žena a dcéry pripravovali večeru vzal na ďalšiu obchôdzku dedinou. Tentokrát nám tiež ukázal dom kde boli desať rokov misionári a pracovali na tvorbe jazyka v písanej podobe a prvých prekladoch.
Takže aj posledný deň bol pre nás veľmi zaujímavý a poučný.

Chytený potkan na poli

Kŕmenie rýb v rybníku

 

Umelecká fotka :D

Kanalizácia sa tiahne až 4,5 km od zdroja vody

Začiatok programu v škole, Rachelina úvodná modlitba

Dar pre riaditeľa, ktorý som spomínal už vyššie, rybu žiaľ nie je vidieť pretože je v tej čiernej igelitovej taške.

Fotka s Petrom Koordinátorom Literacy for Life

Stretnutie v škole s významnými predstaviteľmi

Chacyho manželka pre nás pripravuje večeru

Takto vyzerá miestny sporák :)

 

Tak a to bolo na dnes všetko, bolo toho pomerne dosť tak dúfam, že ste to zvládli bez ujmy ;)
S Rachel sme boli veľmi vďačný za túto možnosť a skúsenosť a aj keď sme to mali skrátené tak sme sa mohli naučiť naozaj veľmi veľa.
V stredu ráno sme sa teda už rozlúčili a poďakovali a v pokoji a v Božej prítomnosti vydali na cestu domov do Tamale.

Majte sa pekne a snáď do skorého čítania opäť ;)

Spoločná fotografia s našimi hostiteľmi (akurát chýba Nsiah, ktorý sa už žiaľ nedostavil)

Aj takéto veci si môžete zakúpiť počas čakania na stanici v Kintampo ;)